Mali by sme zmeniť veci ktoré nefungujú, alebo nám neprinášajú to, čo by sme chceli. Tento článok nie je len o športe, ale aj o našom každodennom živote.
Dnes som si bol zaplávať. Na Levickom akvatlone, ktorý bol pred mesiacom, ma Riško pri plávaní natočil na video. Všimol som si okrem iného aj niečo, čo odkladám už dlhé roky. Palec mám pri zábere ďaleko od ostatných prstov. Pred pár rokmi som to skúsil zmeniť a pamätám si, že som slabo cítil vodu a tým som mal horší záber a tak som to vtedy po chvíľke nechal tak a vrátil sa k pôvodnému plávaniu s placom od prstov, na ktorý som bol zvyknutý.
Teraz som sa k tomu opäť odhodlal. Je tomu mesiac, čo sa snažím plávať s palcom pri ostatných prstoch. Zo začiatku som mal úplne rovnaký pocit, že mi voda s pod ruky uteká a neviem ju poriadne chytiť. Keďže som už dlhé roky s mojou technikou dokopy nič nerobil, lebo som sa uspokojil s tým, že aj na veľkých pretekoch som dokázal vyplávať v hlavnej skupine, zabudol som aké to je. Aké to je pri plávaní meniť techniku. Takmer vždy príde zo začiatku spomalenie a nekomfort. Je jedno akú chybu odstranujete, čo meníte. Treba si tento fakt uvedomiť, prijať ho a byť trpezlivý, kým nenastanú v našom tele potrebné zmeny. Múdre knihy píšu, že navyknutie telu pre nový pohyb trvá cca 4 týždne. Vo všeobecnosti je to tak. Niečo viac a niečo menej. Ide aj o to, aká veľká je tá zmena. A po mesiaci necítenia vody s palcom pri prstoch, postupne začínam vodu cítiť. Dnes som už takmer rovnako rýchly ako pred mesiacom ako s palcom od prstov, s rozdielom, že si svaly ešte nezvykli na trošku iný záber a ešte špecificky nezosilneli. Malilinká zmena a tak veľmi je cítiť. Možno, ak budem takto plávať dlhšie obdobie, uvedomím si, že fakt to pred tým bolo lepšie, ako teraz a vrátim sa k starému spôsobu. A možno mi to pomôže byť rýchlejší. Už teraz sa mi o trochu pohodlnejšie pláva. Sám som zvedavý. Chcel som tým povedať, že je jedno, aký to bude mať konečný efekt, ale takto ma ten život viac baví. Skúšať nové veci… 🙂 Skúste to.
Pocit neustáleho zlepšovania sa po fyzickej, psychickej či duševnej stránke je pre mňa veľmi dôležitý. Nedokážem stáť na jednom mieste, ak sa na tom “mieste“ necítim dobre. Neustála zmena vecí, s ktorými nie som spokojný, je v môjom živote dôležitá. Neustále hľadám na to spôsob, ako ich zlepšiť.
Roky robíme to isté. Dokola a dokola. Zaužívané stereotypy automaticky opakujeme stále dokola. Je jednoduchšie robiť naučené veci mechanicky a bez premýšľania. Lebo zmena je vždy náročná na uvedomovanie si čo a ako robíme. Naše ego si aj nerado priznáva: „Mýlil som sa!“ Často je zmena zo začiatku veľmi nepríjemná. Cítime sa zle, nekomportne, sme pomalší… keď niečo ideme robiť inak ako sme boli zvyknutí, niekedy aj roky bez zmeny.
Ale aký to má význam robiť stále to isté, ak s tým nie sme spokojný a ak sa náš cieľ nepribližuje? Stretávam sa s tým dennodenne. Vidím to, ako sú ľudia so sebou nespokojný a napriek tomu nič so sebou nerobia. A aj napriek tomu, že im to skutočne nič pozitívne neprináša. Neboja sa v skutočnosti zmeny, ale boja sa, že prídu o to, čo už dobre poznajú. Boja sa, že stratia aj tú svoju momentálnu pozíciu.
Neviem, prečo je tomu tak. Ale viem, že ja som vo veľa veciach rovnaký. Ale už sa nebojím zmien a ich dôsledkov. Aj keď občas je zmena horšia ako pôvodná verzia, ale významným spôsobom ma to všetko posúva ďalej v poznávaní seba a samotného života.
Nie všetko je zlé a všetko treba zmeniť. Niekdy ale skúsiť aj to dobré zmeniť na lepšie, nám prinesie skúsenosť a potvrdenie toho, či sme boli na dobrej ceste. Ale hlavné je, že každá uskutočnená zmena, ktorá sa prejaví pozitívne, mi prináša citelné uvedomenie si, že skutočne žijem a nie len prežívam.
Ak pri tréningu a pretekoch vidíme stagnáciu, je to dôvod na to, aby sme si uvedomili, prečo je tomu tak. Čo nám už neprináša želaný efekt, kde je možná zmena ktorú vidíme a ak ju nevidíme, ako nájsť príčinu stagnácie.
Mali by príst otázky: Mám ešte ako zvýšiť tréningový objem, čas tréningu? Mám ešte ako skvalitniť regeneráciu? Mám vhodnú stravu na dostatočný prísun energie? Mám dostatočný spánok? Mám dokonalú techniku pohybu? Mám vhodnú športovú výbavu? Som dostatočne flexibilný, vystrečovaný pre daný pohyb? Mám dostatočnú silu pre daný pohyb? Mám vhodnú frekvenciu pre daný pohyb?…
Postupne vytriedime tie odpovede, ktoré sú neovplyvnitelné a začneme sa venovať tým, ktoré ovplyvniť vieme. Ak sami nevieme prísť na to, v čom je náš problém, je vhodné sa opýtať trénera, skúseného kolegu, poprípade spraviť videozáznam a rozobrať ho s niekým, kto nám môže poradiť.
Prednedávnom som sa stretol s jedným chlapcom, ktorý výkonnostne pláva. Plávanie ho kvôli stagnácii prestalo baviť. Nezlepšoval sa a tak s tým plánoval skončiť. Jeho otec ma poprosil, aby som sa pozrel na jeho techniku, či nie je problém tam, pretože trénoval na svoj vek primerane.
Spravili sme videozáznam, nad vodou, pod vodou… a rozobrali jeho plaveckú techniku. Napriek tomu, že už vtedy mal zaplávané lepšie časy ako mám ja osobné rekordy na daných disciplínach, bol som trochu v obavách, či mu vôbec dokážem s niečím pomôcť. Pár krát sme sa stretli a poradil som mu , čo by som ja zmenil na jeho mieste. Skúsil doporučené zmeny a pomohlo to.
Prednedávnom sa zúčastnil ME juniorov a zaplával si nie len osobné, ale aj slovenské rekordy. Dôležitejšie ale je, že opäť dostal chuť plávať, trénovať a robiť to, čo ho baví a robí šťastným.
Môžem spomenúť aj moje dôležité zmeny v kariére. Pred cca 20 timi rokmi bolo plávanie mojou najslabšou disciplínou a keď nastala zmena pravidiel – povolený drafting na cyklistike v krátkom triatlone, plávanie sa stalo veľmi dôležitou súčasťou. Neostávalo mi nič len zlepšiť sa cca o 2 minúty na 1500m, aby som mal šancu na veľkých pretekoch. Podarilo sa mi to vďaka úplnej zmeny plaveckej techniky, ktorú som odpozeral od najlepších plavcov a začal na sebe skúšať. Zo začiatku som toho nebol schopný, lebo som mal tak skrátené svaly, že som nedokázal vykonať požadovaný pohyb ani na suchu. Asi po dvoch mesiacoch som konečne vystrečoval svoje telo tak, aby som to konečne dal aj vo vode tak, ako to robili tí najlepší (poloha tela, rúk…). Okrem techniky som sa musel učiť aj chytať vodu a naučiť sa o ňu oprieť. Dovtedy som točil rukami zbytočne veľkou frekvenciou a hlavne naprázdno.
Trochu neskôr som začal prerábať aj moju bežeckú techniku. Dovtedy som behal akoby v sede a cez päty. Dokázal som takto bežať síce docela rýchlo, ale cítil som, že sa touto technikou už nemám kam posunúť, zrýchliť, že ma limituje. Opäť som odpozeral ako behajú tí najlepší vysoký belosi, podobnej stavby tela, akú mám ja. Približne dva mesiace mi trvalo “vykryviť“ chrbticu do správnej polohy aj pomocou Jogy a tak dosiahnuť správnu polohu tela pri behu a už len málo potom stačilo, aby som naučil telo opäť (ako malinké deti sme behali skoro všetci správne) správne behať, cez prednú polovicu nohy. Trvalo asi pol roka, kým si na to navykli nezvyknuté lýtka a achylovky a po poklese výkonnosti som sa vrátil na predchádzajúcu úroveň. Ale stálo to za to, lebo výkonosť sa zlepšovala aj naďalej a bol som postupne rýchlejší ako pred tým. Opäť som sa cítil nelimitovaný bežeckou technikou, ale už len kondíciou.
Je mnoho príkladov toho, že zmena je v našom živote dôležitá. Ak máte pocit, že niečo treba zmeniť, zmente to. Je to váš život a zatiaľ nemám žiadnu osobnú skúsenosť (aspoň si to nepamätám), tak nemôžem potvrdiť, že bude po ňom skutočne následovať ďalší 😉 a ďalšia príležitosť žiť tak, ako chceme.
Tak na čo čakáme?